07. Na Kojšovskú Hoľu a späť

Za východiskový a cieľový bod cyklotúry sme zvolili gelnické Banícke námestie pod sochou baníka (363 m). Začneme zjazdom mestom severovýchodným smerom. Po 400 m na križovatke ciest odbočíme doprava, prejdeme cez železničné priecestie (!) na kamenný most cez rieku Hnilec, ktorý je využívaný iba chodcami a cyklistami. Bol postavený v r. 1837-1845, je technickou národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho silueta je obsahom emblémovej tabuľky Hnileckej cyklomagistrály (č. 021). Za mostom odbočíme doľava na cestu 2. triedy (546), po ktorej je zároveň vedená cykloturistická značená trasa (CZT č. 021 Hnilecká cyklomagistrála). Presunieme sa po nej (2,2 km) až na križovatku s miestnou komunikáciou do Perlovej doliny (cyklorázcestník Mária huta (350 m)). Odbočíme doprava, meníme červenú cykloznačku na modrú (CZT č. 2858) a necháme sa ňou viesť až k hlavnému cieľu, na Kojšovskú hoľu. Pokračujeme asfaltovou cestou pohodlne veľmi miernym stúpaní obývanou dolinou Perlového potoka. Za poslednými domami vstupujeme do lesného kráľovstva, ale žiaľ aj na cestu s nekvalitným penetrovaným povrchom, ktorý sa s pribúdajúcimi kilometrami zhoršuje. Postupne sa zvyšuje aj náročnosť stúpania. Počas šliapania sa môžeme občerstviť kvalitnou vodou z viacerých upravených a udržiavaných prameňov vedľa cesty. Väčšina z nich je pomenovaná a ponúka aj oddychové sedenie. Postupne prechádzame okolo turistických rázcestníkov - Kysel (380 m), Izbica I (720 m) a Izbica II. (732 m). Za Izbicou II prehadzujeme na ľahšie prevody naberáme nadmorskú výšku náročným, dlhým, súvislým a strmým stúpaním, ktoré nám sťažuje zhoršujúci sa povrch cesty. A dokonale preverí naše fyzické schopnosti a jazdecké zručnosti. Kvalita povrchu cesty sa trochu zlepší v rovinatom úseku pred chatou Erika. V chate Erika (1 120 m) môžeme dočerpať vybitú energiu (aj pre elektrobicykle) a pripraviť sa na 1,5 km záverečný náročný strmý úsek nášho cykloputovania. „Dobytie“ vrcholovej kóty výrazného hôľnatého vrcholu - Kojšovskej hole (1246 m n.m.) však stoji zato. Prekrásny kruhový výhľad na panorámu Nízkych a Vysokých Tatier, ako aj celej východnej časti republiky a okolité obce a mestá, nám bude príjemnou odmenou za vynaloženú námahu. Po dokochaní sa tej krásy, otočíme svojho dvojkolesového tátoša o 180 stupňov a vľavo od meteorologickej stanice sa tou istou cestou vraciame späť. Nasleduje dlhý, po dvoch kilometroch technicky náročný zjazd po ceste, ktorú sme ešte pred chvíľou na ľahkom prevode zdolávali v opačnom smere. Aby naša jazda bola pre nás príjemnou s pozitívnymi zážitkami, je veľmi dôležité nepreceňovať svoje schopnosti a zjazdové cyklojazdecké zručnosti. Dôležitý je aj veľmi dobrý technický stav bicykla, v zjazdoch predovšetkým bŕzd. Keďže penetrovaný povrch je už postarší, miestami poriadne vymrvený, cestou dole v takých úsekoch viac pribrzdíme. Preferujeme opatrnú jazdu, aby sme neohrozovali svoju bezpečnosť a zdravie, ako i ostatných účastníkov premávky - turistov, cykloturistov, poprípade áut. V závere zjazdu v Mária hute na križovatke ciest a cykloturistických značených trás Mária huta (350 m) odbočíme doľava na hlavnú cestu (II/546), meníme modrú cykloznačku na červenú (CZT č. 021) a šliapeme na vrchol posledného stúpania, z ktorého si užívame pohľady na údolie rieky Hnilec, lemované vencami hôr z oboch strán a na črtajúce sa historické mestečko Gelnica. Pohodlnou jazdou sa blížime k mestu a k cieľu našej cyklotúry